Poklady Nemecka!

Poklady neďalekého Nemecka - navštívte rozprávkové zámky! Máte radi poznávacie zájazdy? Čo by ste povedali na bavorské zámky? Všetka táto nádhera na vás čaká iba za rohom v Nemecku. To najkrajšie z bavorských zámkov si môžete pozrieť za tri dni. V Bavorsku na vás čakajú tieto historické a architektonické perly: Zámok Herrenchiemsee Tento zámok dostal meno podľa ostrova, na ktorom leží. Ostrov Herrenchiemsee nájdete na Chiemskom jazere v južnom Bavorsku. Toto jazero je známe aj ako Bavorské more. Zámok Herrenchiemsee bol postavený podľa vzoru Versaillského paláca. Zámok bol budovaný v rokoch 1878 až 1886 – nikdy však nebol dokončený. V budove zámku dnes nájdete 50 nedokončených izieb. Tento známy bavorský zámok bol jedným z mnohých architektonických podujatí, do ktorých sa pustil kráľ Ľudovít II. Zámok Herrenchiemsee začal stavať na sklonku svojho života. Nakoniec v ňom pobudol iba zopár dní. Po jeho smrti bola výstavba prerušená. K obnove prác na zámku však už nikdy skutočne nedošlo. Samozrejme, že bez potrebných rekonštrukcií by zámok dnes nevyzeral tak ako dnes. Za čias Ľudovíta druhého bola zariadené iba stredné poschodie zámku. Výnimkou bol iba vestibul, mramorová kúpeľňa a priestor na prízemí. Ten slúžil na obsluhu jedálne nad ním. Zariaďovanie zvyšku zámku potom prebiehalo v niekoľkých etapách. V zámku nájdete aj množstvo zaujímavých obrazov. Ich autormi sú Wilhelm Hauschild, Ferdinand von Piloty a Franz Widnmann. Za historizujúcim slohom návrhom zámku Herrenchiemsee stojí architekt Georg von Dollmann. Na samotné prevedenie pôvodnej myšlienky sa podujal jeho kolega Julius Hofmann. Zámok je v súčasnosti pod správou bavorského ministerstva financií. V južnom krídle zámku sa nachádza zaujímavé Múzeum kráľa Ľudovíta II. Malé múzeum zobrazuje Ľudovítov osud a život. Všetko je dokumentované obrazmi, fotografiami, bustami a historickými pamiatkami. Zaujímavosťou Zámku Herrenschiemsee je aj to, že zrkadlová sieň je tu dlhšia ako vo Versailles – meria až 75 metrov. V kúpeľni zámku sa nachádza až 7 tisíc litrov vody. Táto masa vody je ohrievaná kúrením nachádzajúcim sa pod mramorovou dlážkou. Zámok Hohenschwangau Zámok Hohenschwangau má viac ako bohatú históriu. V historických prameňoch sa prvý krát o ňom hovorí už v období 12. storočia. Vtedajší zámok však toho s tým dnešným nemal veľa spoločného. Ako takmer každá historická stavba tohto druhu, aj Zámok Hohenschwangau si prešiel mnohými epizódami devastácie a následnej rekonštrukcie. Moderná éra zámku sa začala písať v roku 1832, kedy ho získal Maximilián II. Išlo však skôr o ruiny ako honosné sídlo panovníkov. Maximilián II. si najal architekta a maliara Domenica Quaglioniho, aby mu postavil sídlo v novogotickom slohu. Zámok však dokončoval iný architekt - Josef Ohlmüller. Konečnú podobu jednotlivých miestností (výmaľba) dali návrhy Moritza von Schwindela. Zámok Hohenschwangau bol kráľovskou rodinou používaný ako letné sídlo. Svoje detsvo tu strávil Ľudovít II. Po jeho smrti tu ešte ďalšie tri roky žila jeho matka – Mária Bavorská. Pod severnou stranou zámku, v údolí, sa nachádza park Schwanseepark. Ide o prírodný park, ktorý je v súčasnosti do veľkej miery zarastený. Zámok Neuschwanstein Zámok Neuschwanstein patrí k najfotografovanejším a najnavštevovanejším nemeckým turistickým atrakciám. Zámok je bezpochyby vizuálne veľmi atraktívny. Priamo do jeho útrob sa dostanete 30-minútovou chôdzou, kočom alebo za poplatok aj minibusom. Tento zámok síce zaujme väčšinu turistických očí, architektom však dušu nepoteší. Tí mu vyčítajú najmä to, že kombinuje všetky možné architektonické štýly. Je to jednoducho taká zmeska všetkého. Dôkazom tohto je aj trónna sála. Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, ale hlavnou inšpiráciou pre túto miestnosť je istambulská Hagia Sofia. V trónna sála je zaujímavým paradoxom. Za normálnych okolností by ste očakávali, že v trónnej sále bude aj nejaký trón. Nie však v trónnej sále Zámku Neuschwanstein. Na vybudovanie tohto „detailu“ jednoducho nezostali peniaze. Zámok Neuschwanstein dal postaviť Ľudovít II. Jeho hlavnou motiváciou bolo postaviť si útočisko, ktoré by ho ochránilo od mnohých hrozieb jeho doby. Nemalú rolu hrala aj láska k hudbe. Presnejšie k hudbe Richarda Wagnera. Ľudovít II. mu týmto zámkom chcel postaviť monumentálnu kulisu k jeho slávnym operám. V roku 1886 však Zámok Neuschwanstein hral veľkú rolu pri Ľudovítovej smrti. V tomto roku súdny psychiater nariadil zadržanie kráľa. Ľudovít II. bol zadržaný práve na zámku Neuschwanstein. Odtiaľ bol odvlečený na zámok Berg, kde sa podivných okolností o dva dni zomrel. Zámok Linderhof Zámok Linderhof nájdete na juhozápade Bavorska. Tento zámok je najmenším z troch zámkov, do ktorých sa pustil kráľ Ľudovít II. Je však jediný, ktorý sa mu podarilo dokončiť ešte za jeho života. S okolím tohto zámku bol Ľudovít II. veľmi dobre oboznámený už od svojho detstva. Cestoval sem totiž spolu s otcom Maximiliánom na poľovačky. Keď sa v roku 1864 stal kráľom, s trónom zdedil aj Zámok Linderhof. Spočiatku sa pustil iba do jeho opráv. V roku 1874 sa však rozhodol ho zbúrať a postaviť nanovo. Zámok Linderhof pôsobí pomerne pokojne, až komorne. Zámok nie je veľký, a navyše iba o štyroch miestnostiach možno hovoriť ako o funkčných. K tomuto zámku nerozlučne patrí aj veľká krajinná záhrada. Na 50 hektároch sa nachádza aj niekoľko zaujímavých budov.